„Lepší je na blby rovnou umřít, než sklízet jejich chválu.“ (A.P. Čechov)

Tomuto svetoznámemu ruskému spisovateľovi a dramatikovi v Čechách už v minulosti vyšla nejedna zbierka poviedok, no táto posledná sa od všetkých predchádzajúcich líši. Tentokrát to totiž nie sú len poviedky A. P.Čechova, ale úspešne mu sekundujú poviedky ďalších dvoch ruských humoristov: Arkadija Timofejeviča Averčenka a Michaila Michailoviča Zoščenka. Tieto tri významné osobnosti spoločne pokrývajú takmer pol storočia vývoja ruskej satiry a hoci každý z nich písal v inej dobe, mali veľa spoločného. Čo to bolo sa ukazuje v desiatich „triádach“ na určitú tému, ktorá bola spoločná všetkým trom autorom.

Samotná zbierka má názov „Nic k smíchu“ a podtitul „Prěvážně neveselé povídky tří mistrů ruského humoru“ je naozaj výstižný. Vlastne ide o taký malý oxymoron: humoristi, ktorí hovorili nie veľmi vtipné veci. Je to však pochopiteľný fakt. Ich humor nebol a nie je prvoplánovým humorom à la Kameňák - ide ďalej, upozorňuje, ukazuje na smiešnosť absurdných situácií, vysmieva sa ľudskej obmedzenosti a blbosti. A hoci z týchto spomínaných ruských humoristov bol len jeden, ktorého postavy sa oslovovali súdruh/súdružka, príbehy príživníkov, darmožráčov, hlupákov a hlupaní boli dobre známe všetkým trom. Napokon, aký je v tom rozdiel, či sa dvaja hlupáci oslovujú páni alebo súdruhovia? Sú to stále tí istí hlupáci. Čo však desí je fakt, že v príbehoch týchto hlupákov neraz môžeme vidieť ľudí nám známych. Možno práve preto sa čitateľ občas zdráha smiať. Našťastie tieto momenty nebývajú až tak časté a tvrdiť, že sa pri tejto zbierke poviedok patrične nepobavíte, by bola lož. Príbehy o záletníkovi, ktorý má všetky svoje milenky a ich záľuby pozapisované v zápisníčku, ktorý sa náhle stratí, či o tom, ako sa degustátori vína a syra vymenili len preto, aby sa jeden mohol poriadne nažrať a druhý poriadne „nadrať“ vám naozaj pošteklia bránice. A samozrejme, nechýba ani príbeh o poctivom občanovi, s podtitulom Dopis na milicii:

„Pročež všechny tyhle výšeuvedený osoby můžete zatknout nebo cokoli budete chtít.

A taky oznamuju, že jsem všechny ohlášený skutenosti řádně zkontroloval, jelikož jsem si vědomej svých občanských povinností a rovněž jsem proti alkoholu metle lidstva, i když jsem pro svůj boj za pravdu byl propuštěnej z místa.

Zároveň ale prosím, aby jste hospodu Veselá dolina prozatím prosím laskavě nezavírali. Protože jsem eště ve stavu nemocnejch a nemůžu se hnout. Jenže už brzy se bezpochyby vymarodím. A vobloženej chleba taky není zadarmo.“

Celá zbierka „Nic k smíchu“ je plná krátkych rôznorodých poviedok, ktoré sú nevyčerpateľným zdrojom smiechu, a ako je všeobecne známe, smiech lieči. Pre ľudí, ktorí sa radi smejú nielen na iných, ale aj na sebe samých, si kvalitnejšiu liečbu ako od týchto troch spisovateľov už ani predstaviť neviem - úspech je zaručený.